Stalo sa už akousi tradíciou, že keď Filip lezie, fotím mu zadnicu. A okrem toho zadnice a vlastne aj celky jeho kamarátov. Spolu s NEHOP si tentokrát okrem iného vybral dva, na môj vkus príliš veľké kúsky lezenia, ktoré som sledovala z pohodlia vyhliadok v okolí. Na zvýšenie tepovky sa mi na lezecké osadenstvo stačilo iba dívať.
Na Adršpachu, hoci je teraz campovanie náročnejšie ako obvykle, je najlepší koherentný prívod čerstvého vzduchu do pľúc, krásne výhľady a nedostatok internetového signálu :-)
M.